Daniel Homola majster výroby fujár a píštaliek

Fujara - "kráľovná medzi ľudovými nástrojmi" - je nástroj, ktorý nádherne baladicky rozpráva o hĺbkach ľudskej duše, radostiach, veselosti, starostiach, smútkoch a žiaľoch. Jej zádumčivý a mumľavý hlas, človekom vdýchnutá poézia, úžasným spôsobom dokáže vyjaviť tie najskrytejšie zákutia ľudských emócií a vnútorne pohladiť ducha.

Fujara je obdobou gotickej basovej trojdierkovej píšťaly. Pôvodne boli takéto píšťaly v Európe v 12. - 13. storočí menšie než terajšia fujara, preto sa na nich dalo hrať jednou rukou. V období renesancie až baroka (15.-16.storočie) boli snahy o rozšírenie repertoára, k basovej píšťale bola pridaná bočná prívodová píšťala s tromi hmatovými otvormi (dva spredu a jeden v zadnej časti plášťa nástroja). Jej celková veľkosť sa pohybovala v rozmedzí 93-102 cm.

Miesto vzniku fujary sa lokalizuje do oblasti stredného Slovenska, severne od Banskej Bystrice, do okolia obcí Priechod, Hiadeľ, Strelníky, Podkonice a Slovenská Lupča, v societe pastierskeho stavu. Ide o najarchaickejšiu formu, tzv. "priechodskú fujaru". Druhým charakteristickým typom je tzv.“detvianska fujara“.

Dnes sa akceptujú tri oblasti výskytu a pôvodu fujary:

• oblasť Priechodu, Podkoníc a okolia;
• oblasť Detvy, Hriňovej, Očovej, Hrochote, Poník, Zvolenskej Slatiny;
• oblasť gemersko-malohonská s centrom v Kokave nad Rimavicou (Kokava, Poltár, Tisovec, Klenovec, Turičky);

Rozlišujú sa dva štýly fujarovania – valašský a laznícky, ktoré sa vyvinuli vzhľadom na sociálne pomery interpretov v jednotlivých regiónoch.

Pôvodná funkcia fujary je vzťahovaná na sólový prejav intímneho charakteru. Motívy fujarových piesní, zväčša ťahavé, pomalé, sa orientovali na viaceré tematiky (pastierska, ľúbostná, zbojnícka, regrútska, tanečná,). Hudba sa stala vyjadrením harmónie človeka a prostredia.

Z hľadiska využitia tonality, rytmicko prednesových znakov, je fujarový prejav veľmi homogénny, môžeme v ňom rozlíšiť 4 základné funkčné typy:

1. Rozfuk
2. Mumlanie - charakteristické hrou na v nízkych polohách. Pri mumlaní sa niekoľkonásobne opakujú určité melodické variácie
3. Zvolávanie - charakteristické hrou na vysokých tónoch, signály údajne slúžili na zvolávanie roztratených oviec, či na vzájomné dorozumievanie sa pastierov
4. Vokálno - nástrojové formy

Fujara je vyznaním, hlasom i dušou našich bačov a valachov, ktorí k nám touto cestou prehovárajú i dnes. Výrobcovia fujár pristupujú k ich výrobe s veľkou láskou a starostlivosťou. Fujary sú krásne vyzdobené, každá je originálnym dielom. Majstri používajú metódu vyrezávania tradičných ornamentov alebo vybíjania meďou či leptania. Spája sa v nich muzikálnosť, zručnosť a vysoké estetické cítenie.

Autor: Karol Kočík